Miro Kaščák o KF

Mišo Kaščák, šéf festivalu Pohoda, reagoval pre časopis Týždeň
na článok o KF v predchádzajúcom čísle. Možno sa k vám takýto
časopis nedostane a predsa by vás to mohlo zaujímať, tak čítajte:

"Umenie je bezhraničné. Verím, že to najlepšie nás ešte len čaká.
A pravdepodobne aj to najhoršie, ľudstvo dokáže robiť divy oboma
smermi. Nedávno napríklad uzrel svetlo sveta text, ktorý našiel
nové dno slovenského textárskeho priemyslu. Rytmus zo skupiny
Kontrafakt vydal sólové CD, okrem iných periel je na ňom pesnička
Ivan T z Prešova. Nahrávka sa šíri internetom ako blesk, možno sa
jej teda nevyhnete, ani keby ste chceli.

S Ivanom Táslerom sa nepoznáme, okrem hudobného vkusu
sa asi nezhodneme ani v mnohých názoroch na svet. Ak by
sme však zobrali všetku možnú trápnosť slovenských popových
pesničiek, zďaleka sa nechytá na trápnosť tohto textu
nahnevaného chlapca z Piešťan. Fascinácia Táslerom a
inými popovými hviezdami je u Rytmusa priam patologická,
tupá agresivita svedčí o nevyrovnanom vzťahu k hudbe a
sebe samému. Smútok a naozajstné rozhorčenie prichádza s
útokom na jeho rodičov. Normálne zlo.

Z hlúpej pesničky sa stala smutná správa o stave jej autora.
Ivana môže upokojiť, že slovo rappera Rytmusa nemá žiadnu
váhu. Hranie pre svoju komunitu a deklarované pohŕdanie
šoubiznisom zmizlo s prvou šoubiznisovou ponukou. Hra na
nekompromisného tvrďasa vraviaceho "jazykom ulice" sa
končí vypípavaním "nevhodných" slov, len aby nahrávku
mohol rotovať aj interný rozhlas domova dôchodcov.
Vzbudzovanie rešpektu a robenie ramien sa končí pri
marketingovom poradcovi, ktorý tvorí zábavné relácie
pre deti. Samozrejme, s hojnou účasťou práve v detských
reláciách, pretože deti sú v hudbe najvernejší konzumenti.
Deklarované pohŕdanie hudobnými cenami sa končí
prebratím ceny od detského časopisu a účasťou na jeho
estráde.

V minulom čísle .týždňa povedal v súvislosti s inou
hiphopovou témou alibisticky rapper Vec, že hip-hop
nemá hranice. Má, určuje si ich sám, nepoznám hudobný
štýl, ktorý by sám seba tak výrazne obmedzoval podobne
širokým súborom "povinného" klišé. Aj napriek týmto
obmedzeniam slovenský hip-hop neustále posúva hranice
vlastnej kvality ďalej. Hranice obsahovej prázdnoty,
smiešnej pózy a hlúposti nateraz určuje Rytmus. "